Láska nepríde

Autor: Lukáš Chládek | 27.12.2012 o 19:08 | (upravené 27.12.2012 o 21:42) Karma článku: 6,33 | Prečítané:  1319x

Je Štefana, šesť hodín ráno. Vraciam sa vlakom z vianočnej návštevy v Žiline do Prahy. V slúchadlách mi znejú melancholické piesne Živých Kvetov. Za oknom sa premieta nevľúdna zimná krajina. Je mráz a tma. V skratke, ideálna atmosféra na zhodnotenie toho, čo som za uplynulých pár dní pokazil.

Doma som nechal starú partiu priateľov, s ktorou som trávieval takmer každý deň. Jej súčasťou bola aj kamarátka Darina. Je to správne dievča. Priateľské, milé, tolerantné a dobrosrdečné. S každým chce vychádzať čo najlepšie a vždy je ochotná pomôcť. Keď sa človek zamyslí, zistí, že je to ideálna osoba na vážnejší vzťah. Jej opak, ten "zlosyn" v príbehu, som ja. Za tie roky, čo sa stretávame, sme sa stihli zblížiť. Náš vzťah síce nebol celkom kóšer, ale mali sme sa radi. Každý si myslel, že nám to spolu svedčí. Boli sme podľa nich zlatí. Mali sme podobné záujmy aj vkus. Všetky tieto spoločné črty nasvedčovali, že by nám to mohlo pekne klapať. Možno aj o niečo dlhšie, než pri predošlých pokusoch. Ale to by som asi nebol ja, keby som sa správal podľa zabehnutých spôsobov. Možno si za to môže sama, práve vďaka tej svojej večnej tolerancii. Jej záujem o mňa som po čase začal brať ako samozrejmosť. Videl som v nej to, čo jej istotne už odmala do hlavy vtĺkala matka, možno babka. To, že si chlapa udrží len vtedy, ak bude "držať hubu". Že sa neoplatí s mužmi diskutovať, nedajbože im oponovať či argumentovať . Trošku zvráteným spôsobom som sa na tom začal zabávať. Hral som sa s ňou, ako keď nenápadne znervózňujete malé dieťa. Pri rozhovore som ju chytal za slovíčka a tváril sa premúdrelo. Čo spravila, nebolo nikdy dosť dobré, čo povedala, nebolo správne. Vždy som ju opravoval a upozorňoval ju na nezrovnalosti v jej tvrdeniach. A ona držala. Držala, ako hluchý dvere. Nikdy sa so mnou nezačala hádať alebo so mnou nesúhlasiť. Vždy len ticho prikývla. Mlčky to "prekúsla" a tvárila sa, akoby nič. Asi si myslela, že ma tak nestratí. No ja som mal pocit, ako keď sa rozpráva do vetra. Práve toto bolo iniciátorom toho, že som si ju časom stále menej a menej vážil. Už som ju nedokázal vnímať ako seberovnú. Pre svoju dobrosrdečnosť, obavu, že niekoho zraní či urazí, zabúdala na seba. Na svoju vlastnú hrdosť. Každému chcela vyjsť v ústrety, no strácala tak vlastnú tvár. Potreby zatláčala do úzadia. Vydávala zo seba mnoho, naspäť sa jej vracalo pramálo. A nielen z mojej strany. Ľudia sú svine a radi zneužijú, ak vidia niekoho slabšieho. Hanbím sa za tieto riadky, ale do očí by som si jej to povedať netrúfol. Aj tak by ju to ešte viac zranilo. Ako som už spomínal, mali sme pár podobných čŕt, a tak nebolo prekvapením, že medzi nami dávnejšie preskakovala iskra. Bohužiaľ, iba keď sme boli pod vplyvom alkoholu. Viem, že najšťastnejšia by bola, keby som ju aspoň jediný krát zavolal na klasické rande. Najmä v triezvom stave. Utekala by cez celú Žilinu, len aby som sa jej priznal, že ju ľúbim. No tento cit vo mne nikdy nebol. Možno malé semiačko, ktoré zahubil strach zo straty mojej nedotknuteľnej slobody. Jediné, čo som pociťoval, bol pud. Animálny chtíč, ktorý rástol úmerne s vyprázdnenými fľašami. Cez víkendy sme často boli vonku celá partia. Vôbec som sa Darine nevenoval. Nechcel som v nej vzbudzovať očakávanie. Ale ona už isto tušila, ako sa večer skončí. Doma u niekoho z nás. Vždy som sa chcel tomu vyhnúť. V duchu som sa presviedčal, že odolám tomu volaniu prírody a zachovám chladnú hlavu. Nechcel som byť znovu za hajzla. Za špinu, ktorá celý týždeň nezavolá, ani nenapíše. Najhoršie je, že ďalší piatok sa to zopakuje znova s rovnakým scenárom. Keď človek vypije liter lacného vína a pár pív, predsavzatia sú razom preč. Zas som po nej šiel a ona sa nechala. Cítil som, že je robím radosť. Že ju to so mnou baví a že sa teší mojej pozornosti, aj keď značne zahmlenej. Tak tomu bolo aj počas mojej poslednej návštevy. Celý večer nič, pomaly ani slovo, no keď sa skupinka preriedila, ostali sme len my dvaja a druhý párik. Šli sme na niekoho byt a ja už som podgurážený striehol, kedy sa konkurenční holúbkovia poberú spať. Ovládalo ma víno a ten pud, ktorému sa neviem ubrániť. Začali sme sa k sebe túliť a obaja sme vedeli, čo bude nasledovať. Náš sex tiež nikdy nestál za veľa. Hanbieval som sa za svoj "výkon". Trápilo ma, že som ju zrejme nikdy dokonale neuspokojil. Útržkovite si pamätám, ako som ju pri tom nikdy nechcel bozkávať na ústa. Bolo mi trápne, že zo mňa páchne alkohol. Mrzelo ma, že zatiaľ, čo ona očakávala nežného romantika, ja som sa správal ako grobian. Vadilo mi, že som väčšinou zaspal skôr, než som ju spravil šťastnou. A ľutoval som aj to, keď som sa jej necitlivo dotkol "tam dole" až tak, že ju to zabolelo. No aj napriek tomuto všetkému je mi stále naklonená a zjave ochotná znášať moje alkoholické rozmary. Nejaký samotár by možno nesúhlasil. Myslel by si, že také dievča je radosťou a darom z nebies. Ale ako si môžem vážiť niečo, čo mám takpovediac zadarmo? Nevybojoval som si ju, nesnažil som sa ju zaujať a navábiť. Vždy to bola ona, kto mi dokázal vyjadriť svoje sympatie. Myslím, že z jej strany ide o skutočnú lásku. Cit, ktorý jej zahmlieva zrak a nevidí moje chyby. Moje nedostatky a moje zdeformované ego. Dara, ak si sa dočítala až sem, maj na pamäti, že obdivujem tvoju statočnosť a trpezlivosť, s akými sa vyrovnávaš s polenami, ktoré ti aj s ostatnými hádžeme pod nohy. Ale vedz, že presne tieto vlastnosti sú zároveň dôvodom, prečo po tebe nikdy nebudem túžiť. Muž jednoducho potrebuje cítiť, že niečo ulovil, vyhral a zaslúži si to. Odpusť.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?